Monday, 21 August 2017

RECENZIA: Koncentrovaný sprchovací gél YVES ROCHER




Domov, to sú tri základné veci: vlastná posteľ, vlastná toaleta a vlastná sprcha. Človek si zvykne na všetko, ale v týchto troch prípadoch naozaj niet nad "to vlastné". Najmä na to posledné som sa po týždni na Letavách najviac tešila.
Na Letavách som si sprchu dopriala tri krát do dňa - keď som vstávala, aby som vôbec vstala, a na obed a večer po dielni, lebo som bola špinavá a nechutilo mi jesť.
Na Letavách sa totiž na týždeň stávam súčasťou hereckej dielne, ktorá z praktických i priestorových dôvodov sídli v senníku, do ktorého nám tohto roku, bohvieprečo, nasťahovali aj 100 kusov pneumatík. Po práci v dielni som teda z gatí a vlasov vyťahovala seno a ruky som mala čierne, ako z uhoľnej bane.

                                                                                                                   
O to viac ma potešil príchod domov a fakt, že mi dorazil balíček z YVES ROCHER. Dostala som ponuku vyskúšať ich novinku : koncentrovaný sprchovací gél - a s radosťou som ju prijala (a nie len preto, že som sa strašne tešila na teplú sprchu!).
Koncentrovaný sprchovací gél - to je fľaštička o objeme 100 ml., ktorá sľubuje, že vydrží toľko ako veľká 400vka (zdá sa vám to ako odvážne tvrdenie?), teda 40 kúpeľov, pretože na jedno umytie použijete len kvapku. Malá fľaštička sa ale taktiež rovná menej plastov ( a to v podobe recyklovateľného flakónu).

Sunday, 21 May 2017

"Nemusíš sa učiť na skúšku, ak si nedal ani zápočet," - fragmenty skúškového života 4.




 vyberala som asi tie najmenej relevantné fotky. a túto pesničku si pustite, srdcová

(motivačný citát na našich dverách)
 
Je máj. Konečne. Nie preto, že máj lásky čas alebo preto, že končí semester (to je vlastne v piči). Alebo preto, že všetko kvitne a ja dúfam, že už nebude snežiť. A preto, že ma čakajú majálesy a festivaly - toto som si všetko hovorila prvého mája. Ale ak som si naivne myslela, že aprílom sa skončilo všetko divné, mýlila som sa. Prišiel máj a ujebal mi dekel. Toľko na začiatok.
A to bol apríl naozaj, naozaj bláznivý mesiac. Lebo v apríli som stihla ...

Thursday, 13 April 2017

Aprílové


(dosť ofenzívny a mierne protimužský článok alebo naopak. lebo som žena a tak to cítim. meh
a celý tento negativizmus podčiarknem fotkami kvetov!)
Prišiel apríl a ľuďom jebe.
Uznávam,toto konštatovanie nie je najpozitívnejší spôsob ako začať článok.
Ale - je to tak. Možno by som mala byť špecifickejšia. Šibe hlavne chlapom (a to najmä tým v mojom okolí). Z nich hrabe mne a zo mňa kamarátkam. Postupne bláznie celý svet, veď je apríl.


Monday, 20 March 2017

Prázdniny v Ríme - alebo o tom, ako som si splnila sen, ktorý som nesnívala


Prešiel už viac ako mesiac, čo som sa vrátila z najkrajšieho mesta na svete (subjektívne). Článok som napísala rýchlo - ale rozhodla som sa, že občas človek musí počkať, a keď sa mu to s odstupom času zdá rovnako krásne a emotívne, až potom to zdieľať s ľuďmi.  Tak som počkala, ale už som pripravená. Tri, dva, jedna, GO!
 (pripravte sa na konskú dávku fotiek)

ᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥᴥ
 

 
(Chicago, Paríž, Dílí, Roma, cez okno vidím a sedím doma...)

Píše sa 1.január 2017. Oslavujem svoje dvadsiate narodeniny. Skôr, než sa mi podarí vyspať predchádzajúcu silvestrovskú noc, mi na facebooku napíše moja najlepšia kamoška. Pošle mi link na lacné letenky do Ríma. V tej chvíli zabúdam na svoju fóbiu z lietania a klikáme… ale všetko sa to zdá ako sen.
Až kým nepríde 7. február a my nestojíme v Bratislave na letisku a nehovoríme si, že toto snáď nie je možné. Je. Letíme do Ríma.

Poznáte to – niečo si vysnívate, a ono sa vám to potom nesplní. Alebo splní, ale nie je to také, aké ste chceli.
O  výlete do Ríma som nikdy nesnívala. A keď už sme tam šli, snažila som sa teda nič neočakávať – nepozerala som si obrázky na internete, negooglila som si zaujímavosti ani pamiatky (ja, čo sa snažím plánovať ešte aj nákupy v Lidli).
Ale len čo som sa tam ocitla, v centre histórie a pamiatok a toho všetkého, pomyslela som si: Alexandra, ako to, že si o tomto meste nikdy nesnívala? Rím splnil, ba prekonal, všetky moje sny a očakávania, ktoré som nikdy nemala.

Tuesday, 24 January 2017

Brno vo fotografií a (dúfajme, že posledné) Fragmenty skúškového života 3


#článok som napísala -alebo skôr začala písať- ešte 22.1. v nedeľu ale som lenivá a vôbec...

Keď si píšete do Wordu každú maličkosť, ktorá sa vám stane, každý trápny vtip, každú hlášku, ktorú vypustíte v bdelom alebo nebdelom stave... ľahko zistíte, že máte pekné tri strany poznámok, ale nič komplexné, čo by ste mohli zverejniť. Potom si ale v nedeľu ráno sadnete do RegioJetu a poviete si: teraz alebo nikdy. Dám to dokopy. 
Zapla som si teda hudbu, notebook (z ktorého pozadia na mňa pozerá Obergruppenfuhrer Smith - ale on je fakt skvelý - a nápis Greater Nazi Reich, čiže spolusediaci na mňa pozerajú zvláštne) a píšem.

Verím, že toto  bude posledný článok o skúškovom v tomto semestri, a že ďalšie čo napíšem budú cestovateľské články plné lásky a šťastia, bez chemických a matematických vtipov (vždy, keď takto rozmýšľam počujem Anne Hathaway spievať v pozadí I dreamed a dream) . 
Kým sa však toho dožijete, budete sa musieť uspokojiť s dekadentným študentským humorom a historkami z našej internátnej izby.  Nie je to zrovna čítanie alá Dostojevskij, takže sa to snažím zachrániť fotografiami zimného Brna. Či sa mi to podarilo, zistíte po kliknutí na read more. 

Friday, 13 January 2017

(trochu komplexnejšie) Fragmenty skúškového života II.

Love's Not a Competition - Kaiser Chiefs 
Občas teraz na izbe počúvame vážnu hudbu. Zistila som, že sa pri tom fantasticky učí. Vivaldi, Chopin, Strauss (moja srdcovka je Modrý dunaj) , Beethoven (Pre Elišku), Mozart, Listz. Hráme to na intelektuálky. Ale nie na blogu. 

 Ležím na posteli, je mi zima. Pijem kávu, ktorá by asi človeka so slabším srdcom švacla o zem. U mňa spôsobí akurát to, že až dopíšem, budem si môcť pozrieť epizódu seriálu bez toho, aby som zadriemala a prehliadla, čo urobí Obergruppenfuhrer Smith. Mám potrebu napísať aspoň pár slov o svojich posledných dňoch. Ak ste nečítali môj predchádzajúci článok, môžete ním začať, ale nemusíte. Kto som aby som vás do niečoho nútila?
Článok som doplnila pár fotkami z dnešnej rannej prechádzky Brnom a ešte nejakými...
∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞

  ALEXANDRA A SKÚŠKOVÉ 2.0 (++)

Budík si nastavím na šiestu hodinu ráno. Mám pocit, že ledva zavriem oči a ten malý hajzel už zvoní. Jediné čo mi bráni v tom, aby som ho hodila o stenu je fakt, že môj budík je zároveň aj mojim mobilom.  Naťahujem sa po neho a zároveň si obúvam ponožky, lebo o šiestej ráno je na izbe brutálna kosa a mne z prstov visia imaginárne cencúliky, a budík posúvam na siedmu. O siedmej sa situácia opakuje, ale bez ponožiek, tie už mám na nohe.
 



 kliknite si na read more :)

Monday, 9 January 2017

Fragmenty (skúškového) života



V posledných dňoch som si čo-to poznamenávala do Wordu, v nádeji, že to spojím a bude z toho článok. Po opätovnom prečítaní som ale mohla len konštatovať že nie, toto keď spojím tak to bude horší ako vládny zlepenec. Ale moje (i)racionálne ja mi povedalo, že možno má zmysel to aj tak zverejniť. Nie ako celok, ale ako kúsky myšlienok, nedokončené koncepty. Pohľad na svet. Fragmenty môjho života.
Aby ste netrpeli - len- čítaním úvah jednej dvadsaťročnej ženskej, doplnila som článok o zimné, minuloročné, fotky. 

PS: ak čakáte, že jednotlivé odstave na seba budú aspoň mierne naväzovať, asi to nečakajte. Kto nič neočakáva, ten sa nesklame.
PS2: Ale možno trošku klamem, celé je to vlastne o skúšovom.
≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈
kliknite na také malé oné že read more na ľavo.